Ťažba dreva

Drevo pre výrobu dosiek a hranolov sa ťaží v centrálnom a severnom rajóne Archangeľskej oblasti. V surovom podnebí strom rastie pomalšie, čím získava výdatnú a trvalejšiu drevnú hmotu s jadrom dobre nasiaknutým živicou. Práve z takýchto brvien predkovia Rusov zbíjali kostoly, stavané v Kižach už viac ako tristo rokov.

Husto vláknitá severská borovica a severský smrek, ktoré rastú v Archangeľskej oblasti, efektívne stabilizujú teplo a vlhkosť. Sú vynikajúcim prírodným materiálom vhodným na použitie v stavebníctve, predovšetkým na miestach s častými poveternostnými zmenami.

Prúdenie živice v drevine prebieha neustále, od jari do jesene. Na jeseň, keď lístie žltne, sa jej tvorí stále menej a menej. Začiatkom tejto doby je už možné a vhodné strom zoťať. V zime nie je v dreve už skoro žiadna živica - strom zimuje. Obdobie medzi 27. decembrom a 13. januárom je na tažbu dreva najvhodnejšie. Drevo je bez hmyzu a ostatných škodcov, prúdenie živice je zastavené a drevo má po spracovaní práve tie vlastnosti, ktoré majú pre stavbára najväčší význam. Zimné drevo sa vetrá samo, bez nasiaknutia a prikrytia - fenomén, ktorý možno sledovať na starých drevených domoch. Aj v archívnych dokumentoch sa často upozorňuje na to, že sa používalo práve miestne zimné drevo. Trhlín je menej, pretože živica z dreva zmizla.

Skutočná „práca“ dreva sa začína po tom, ako sa voľná voda úplne „vysuší“ a v dreve zostáva len viazaná voda. V závislosti od kmeňa stromu sa vlhkosť dreva v tomto období pohybuje medzi 21 a 35 %. Ak v priebehu ťažby ostalo v drevine len minimálne množstvo živice, zmeny vo veľkosti materiálu budú tiež najnižšie.

Sušenie dreva môže byť prirodzené a umelé. Pri prirodzenom sušení sa drevo rozrezáva a ukladá na skladovaciu plochu hromadne, s priečnou podložkou. Toto by bolo ideálne riešenie, ale týmto spôsobom proces sušenia prebieha niekoľko rokov (na vysušenie 1 cm hrúbky stromu je potrebný jeden rok, napr. hranol hrúbky 130 × 130 cm by bolo treba sušiť od 10 do 13 rokov). Pretože je to zdĺhavé, vykonáva sa umelé sušenie. Aj stavebné drevo sa dnes suší umelo. Prednosťou tohto spôsobu je, že z dreviny mizne voľná i viazaná voda. V konečnom štádiu sušenia sa drevo vystavuje účinkom vysokej teploty 90 - 100°C, čím sa zabezpečí vyhubenie škodcov biologicky čistým spôsobom. V technicky vysušenom zimnom dreve, na rozdiel od prirodzene vysušeného letného dreva, je možné kontrolovať vlhkosť materiálu.

Zakrivenie, vlnitosť vlákien a vznik trhlín sú v tomto prípade minimálne.

V zimnom období nepredstavujú pre kvalitu dreva hrozbu modré ani červené huby.